PhDr. Štefan MOYSES
Študoval filozofiu a teológiu v Ostrihome a v Pešti, kde neskôr pôsobil ako slovenský kaplán. Svoje vnútorné postoje si ako Slovák uvedomil a neskôr rozvíjal v Chorvátsku, kde po udelení profesúry pôsobil na záhrebskej univerzite. Postupne zistil, že ak má byť slovenský národ svojbytný, musí mať svoju reč. Svedčí o tom aj skutočnosť, že získal panovníka pre myšlienku, aby sa slovenčina stala vyučovacou rečou na niektorých školách. Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia sa ocitol Štefan Moyses v centre boja za národné požiadavky Slovákov. Ako banskobystrický biskup stál na čele slovenskej delegácie, ktorá doručila 12. decembra 1861 panovníkovi slovenské memorandum. Úspešné rokovania u Františka Jozefa I. priniesli Moysesovi medzi Slovákmi mimoriadne postavenie a dôveru Viedne. Účastníci prvého valného zhromaždenia, konaného 4. augusta 1863, zvolili Š. Moysesa za prvého predsedu Matice Slovenskej. Jeho postoje k národu, vede, kultúre a vzdelávaniu mládeže môžeme i dnes považovať za dokonalý prototyp moderného slovenského politika.
