Na skok k susedom
Prvé októbrové dni nepatrili medzi tie bežné dni, keď sedíme v školských laviciach. Výnimkou nebol ani štvrtok 3. októbra 2019, keď sme sa spoločne vybrali Na skok k susedom. Táto exkurzia bola skôr geografická, ale trochu aj historická. Expedičný tím tvorili študenti z V.OA, II.A a IV.A spoločne s p. profesorkami Ballaschovou a Kuzderovou a p. profesorom Eštokom.
Naším prvým vytýčeným cieľom bola obec Jósvafő, ktorá sa nachádza neďaleko slovenských hraníc. Táto malá dedinka je výnimočná chovom huculských koní. V súčasnosti tu majú približne 130 huculov, z ktorých niektoré žijú aj polodivoko. Plemeno hucul je menšieho vzrastu a využíva sa hlavne na terénne jazdenie. Práve preto nás tieto koníky povozili a predstavili nám svoju malebnú dedinku – mlyn a mnohé historické domčeky. Do jedného koča sme sa zmestili len desiati, preto sme sa rozdelili na štyri skupiny. Počas tridsaťminútovej cesty sme sledovali jeseňou zafarbené lesy a vejúcu hrivu koní. Aj keď nám počasie veľmi neprialo, všetkým sa nám tieto potulky dedinou veľmi páčili.
O niekoľko minút neskôr sme sa dostali k nášmu druhému stanovišťu, ktoré sa nachádzalo len pár metrov od centra obce – k miestnemu Morskému oku. Jósvafői Tengerszem sa nachádza v Národnom parku Aggtelek. Počas túlania sa medzi stromami sme natrafili aj na salamandru škvrnitú, ktorá je symbolom tohto národného parku. Krátko po menšej túre sme sa všetci stali hladošmi. Uháňali sme teda do Aggteleku na vynikajúci obed.
Ani sme sa nenazdali a už o hodinu sme stáli pred bránou jaskyne Baradla. Baradla alebo Aggtelek-Baradla je podzemný krasový útvar spojený na slovenskej strane s jaskyňou Domica. Celkovo je objavených približne 26 km jaskynných chodieb, my sme niektoré z nich navštívili. Počas hodinovej prehliadky sme sa niektorí stali prekladateľmi, keďže pán, ktorý nás sprevádzal jaskyňou, hovoril iba maďarsky. V každej miestnosti spomenul aj pár zaujímavostí. Poukazoval na tvary mnohých kvapľov a prirovnával ich k rôznym osobnostiam či historickým budovám – napríklad k minaretu, hrobke Sándora Petőfiho, k spadnutému organu alebo napríklad k hustému ihličnatému lesu. V jaskyni sme mali príležitosť zažiť aj krátky hudobný koncert spojený s hrou so svetlami. Ešte dlhú dobu po skončení tejto prehliadky sme mali všetci zimomriavky.
Postupne sme sa však pomalým krokom vybrali k nášmu autobusu a pobrali sa domov. Cestou necestou sme prešli popri Hrhovských rybníkoch, Zádielskej tiesňave a Turnianskom hrade. Odtiaľ to už bolo len na skok do Gymnázia Štefana Moysesa.
Od našich susedov sme si priniesli množstvo nových poznatkov, ale aj krásne spomienky. Mnohí si aj obohatili svoju maďarskú slovnú zásobu. Zároveň sme sa aj naučili, že sa vieme učiť nielen v budove našej školy. Svätý Augustín vyslovil jednu múdru myšlienku: „Svet je kniha a tí, ktorí necestujú, čítajú iba jednu stranu.“ Aj preto sa hovorí, že cestovanie je jednou z foriem vzdelávania.
... viac fotografií vo fotoalbume
