Lyžiarsky výcvik

Všetci sme sa stretli pred školou, naskladali sme kufre a lyže do autobusu a nastúpili sme. Všetci naši spolužiaci sedeli v zadnej časti autobusu. Bolo to múdre rozhodnutie, nech sa tam tlačia. My tri sme si radšej sadli dopredu, k učiteľom. Mali sme miesta ako domácich úloh. Po pár minútach čakania sa každý upokojil, zamával z okna rodičom a odštartovali sme. Cesta však bola niečo úplne iné, všetci sa bavili, rozprávali, niektorým rozprávanie nestačilo, a tak začali kričať a snažili sa získať pozornosť niekoho, kto sedel tri metre od nich. Ak ste sa chceli vyspať, nebol to váš šťastný deň.
Po troch hodinách sme dorazili k penziónu. Ako keby naschvál, akurát vtedy muselo snežiť a fúkať. Keď sme vyložili kufre a lyže, išli sme sa pozrieť na svah. V nedeľu sme sa sťažovali, že sme sa len šmýkali s lyžami na rovinke pod svahom, v pondelok sme sa na tú rovinku chceli vrátiť. Lyžovanie ľahké nebolo. Zo začiatku sme lyže neovládali a mali sme problém udržať rovnováhu, keď sme dokázali udržať rovnováhu a spustili sme sa z toho malého svahu (ktorý sme si sami vyšliapali), prišla tá otázka: dokážeme aj zastaviť? Spočiatku bola odpoveď – nie, ale to sa všetko zmenilo, keď sme vyšli hore na svah. Nabrali sme druhý dych. Začali sme sa snažiť a väčšinu času sme boli úspešní. Po pár dňoch sme sa spúšťali sami, bez pomoci učiteľov.
Prišiel piatok, niektorí nechceli odísť, niektorí sa tešili, že odchádzame, ale pravda bola, že všetci sa tešili domov.
Z lyžiarskeho máme úžasné spomienky: od pozerania Šmolkov, prípravy programu na večer, súťaženia s časom, aby sme stihli ako-tak poupratovať izby, až po spievanie na zábradlí. Všetci budeme spomínať na tento lyžiarsky a budeme sa smiať na všetkých tých pádoch, ktoré sme si spôsobili nepočúvaním učiteľa.

... fotografie z akcie

...späť...