a) Či azda naveky stúpa rieka, naveky záplavu nosí? Nič nie je nemenné na večné časy! Mladý či starý, pán alebo sluha - čo je to platné, keď sa naplní osud? Vo chvíli smrti všetci sme si rovní, každý musí zomrieť, neviem len kedy. To iba veľkí bohovia žijú večne!

b) Medzitým sa pustil do vyjednávania s istým sedliakom, susedom, ináč kaľavným človekom (ak tak možno povedať o človeku chudobnom), ale v ktorom bolo toľko múdrosti ako v komárovi sadla. A napokon mu toho toľko navravel, natulíkal a toľko nasľuboval, že chudák sedliak rozhodol vydať sa s ním na výpravu a vstúpiť do jeho služby ako zbrojnoš.

c) A Paľo cíti rastúci hnev proti každému. Srdce jeho naplňuje sa reptaním. Načo je chudobný človek? Načo je svet, či len aby bieda bola? Načo sú takí rodičia, čo nenechajú nič deťom, ako s ním spravili jeho rodičia? Celý jeho život je lopotiť, slúžiť, pracovať - druhému.

d) Už ani kroky nepočuť, už vychladla tráva po jej tele, už ide po moste, teraz po prostriedku, kde je najviac svetla, kráča rozkročmo, ruky a nohy sa rozbiehajú do bokov, každá na ten svoj, akoby sa telo malo rozletieť na všetky strany, každý úd odinakiaľ pribehnúť na stanicu autobusov, a keď sa jeden náhodou oneskorí, nepočkajú.