Bo ak dieťa sedliaka natoľko vyrastie, že samo chodiť môže, hneď ho rodičia jeho k prácam privrú, lebo pri toľkom množstve najmä urbárskych robôt sa im táto slabá pomoc dobre zíde. Aby som druhé, z takéhoto zaobchádzania vytekajúce mravné následky zamlčal, len to pripomeniem, že také dieťa bez všetkého ..... ostáva, a tak sa stáva človekom dorostlým, ale bez všetkého povedomia...
Ľudovít Štúr svojou rečou na uhorskom sneme žiadal:
samostatný štát Slovákov.
uzákonenie spisovnej slovenčiny a finančný príspevok pre chudobných ľudí.
slovenských zemanov, aby sa postavili do čela chudobného ľudu.
zrušenie poddanstva a rozšírenie národného školstva
V predposlednom riadku je vynechané slovo/slovné spojenie:
ľudského citu
mravného základu
vzdelania
majetku
Ktoré z nasledujúcich tvrdení o osobnosti Ľ. Štúra je nepravdivé?
Na pamätnej vychádzke na Devín prijal symbolické slovanské meno Velislav.
Svoje sklamanie z výsledkov revolúcie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti.
Spolu s M. Hurbanom a M. Hodžom stál na čele Slovenskej národnej rady utvorenej v roku 1848 vo Viedni.
Ako vynikajúci jazykovedec sa prejavil v diele Slovenská gramatika (Grammatica Slavica).
Ľudovít Štúr zvolil za základ spisovného jazyka:
stredoslovenské nárečie, pretože bolo najrozšírenejšie vo verejnom styku.
východoslovenské nárečie, pretože ho videl ako najslovanskejšie.
kultúrnu západoslovenčinu s prvkami hornooravského nárečia, pretože to vyplynulo z hospodárskeho postavenia západného Slovenska.
stredoslovenské nárečie, pretože ho pokladal za najčistejšie.
O štúrovskej slovenčine platí:
nepoužívala dvojhlásky ani "y".
rozlišovala "y - i".
zaviedla "ď, ť, ň, ľ" a "ä, ô".
mäkkosť spoluhlásky sa neoznačovala.
Dnešná podoba spisovnej slovenčiny je v podstate výsledkom:
