Len čo Rastignac osamel, urobil niekoľko krokov hore cintorínom a zadíval sa na Paríž, krivolako rozložený pozdĺž obidvoch brehov Seiny, kde už začínali žiariť svetlá. Jeho pohľad sa takmer dychtivo upäl na miesto medzi stĺpom na Vendomskom námestí a palácom Invalidov, ta, kde žila tá vznešená spoločnosť, do ktorej sa chcel dostať. Pozrel na bzučiaci úľ, akoby už vopred chcel z neho vysať med, a vyslovil túto slávnostnú výzvu: - A teraz uvidíme, kdo z koho! A odišiel na večeru k pani de Nucingen.
Záver ukážky vyjadruje, že Rastignac:
vypovedá boj spoločnosti a osvojuje si jej cynické zákony.
sa stáva horlivým zástancom pravdy, mravnosti a počestnosti.
chce pomstiť Goriotovu smrť, potrestať jeho nevďačné dcéry.
je sklamaný pomermi a rozhodne sa vyhlásiť boj svojmu sokovi v láske.
Ktorá z nasledujúcich viet má v kontexte ukážky prenesený význam?
Len čo Rastignac osamel, urobil niekoľko krokov hore cintorínom a zadíval sa na Paríž ...
Jeho pohľad sa takmer dychtivo upäl na miesto medzi stĺpom na Vendômskom námestí a palácom invalidov ...
Pozrel na bzučiaci úľ, akoby už vopred chcel z neho vysať med ...
A teraz uvidíme, kto z koho?
Bohaté opisy prostredia a predchádzajúceho života postáv vkladá H. de Balzac do svojich diel najmä preto, aby:
ospravedlnil konanie postavy a ukázal, že pre ňu nejestvuje iné východisko.
dokázal, že človek koná viac pudovo ako na základe rozumovej úvahy.
mohol využiť čo najviac rozličných umeleckých prostriedkov, ukázal svoje spisovateľské kvality.
ukázal, že človek je produktom spoločenského prostredia.
Ktoré z nasledujúcich citátov charakterizujú tvorbu H. de balzaca?
"Zobrazil túžbu po peniazoch ako hlavnú dynamickú silu súvekej spoločnosti. Chcel predstaviť všetky ľudské typy a spoločenské vrstvy, zachytiť všetky životné situácie."
"Podrobil prenikavej satire módne, lacné a optimistické učenie o vševládnej harmónii a Božej prozreteľnosti, o tom, že všetko je na svete správne zariadené..."
"Pre jeho dielo je charakteristický protest proti spoločenskej nespravodlivosti a hlásanie návratu k prírode."
"Vykreslil vášne nie ako silu, ktorú náhoda vložila do tela a do duše ľudí, ale ako psychologickú silu, ktorú vytvárajú spoločenské sily, zrodené v lone novej meštianskej spoločnosti."
Len čo Rastignac osamel, urobil niekoľko krokov hore cintorínom a zadíval sa na Paríž, krivolako rozložený pozdĺž obidvoch brehov Seiny, kde už začínali žiariť svetlá. Jeho pohľad sa takmer dychtivo upäl na miesto medzi stĺpom na Vendomskom námestí a palácom Invalidov, ta, kde žila tá vznešená spoločnosť, do ktorej sa chcel dostať. Pozrel na bzučiaci úľ, akoby už vopred chcel z neho vysať med, a vyslovil túto slávnostnú výzvu: