Plenér (očami dievčaťa)
Všetci sme si našli spôsob a svojou cestou sme sa dostali do Jasova, kde sme sa spolu ocitli v kempe. Aby sme spoznali prostredie, ktorým sme sa mohli inšpirovať, začali sme prechádzkou. Počasie nám v ten deň prialo, a tak nás z každej strany pálilo slnko. Bolo to výhodou, pretože nás to naplnilo energiou. No aj tak sme museli slnko na chvíľu odložiť a zabývať sa. Zistili sme, že je možné, aby sa v jednej z chatiek nachádzali dve udiarne a izba Harryho Pottera. Niekto si to užíval vankúšovou vojnou a niekto možno
akosi civilizovanejšie. Hneď po návrate do kempu sme sa našli pri jasovskom rybníku, ktorý bol naozaj iba na skok od našich chát. Tam sme sa rozdelili, aby sme získali to správne nutkanie a inšpiráciu pre naše výtvory. Priebežne sme popri maľovaní chodili kontrolovať aj ostatných a dali sme si tiež kratšiu prechádzku, aby sme sa rozhýbali. Zistili sme, že tam jestvuje baňa, ktorej podstatným znakom je, že je stará. Sekunda si tam užila veľa zábavy, pričom ostatní nad nami len krútili hlavami a smiali sa – zábavu
sme teda zabezpečili aj im. Pani profesorka Fehérová nám chodila dávať rady a kontrolovala experimenty tých, ktorí skúsili niečo nové. Večer sme si mohli užívať pri ohni a dusiť tie iskrivé plamene pohlcujúcou tmou alebo lietať po chatkách či po vonku, kde už žiadne leto nehrialo. Noc bola dlhá a ranné vstávanie ešte dlhšie. Pozbierali
sme sa na raňajky, občas možno spŕchlo. Väčšina ostala v kempe dokončovať svoje sololity a hŕstka tých, ktorí chceli, sa vybrali do Jasovskej jaskyne. V porovnaní s vonkajšou horúčavou bola jaskynná teplota príjemná, menšie schladenie padlo dobre, rovnako ako aj milé privítanie netopierov. Aktuálny počet netopierov v Jasovskej jaskyni je deväť, teda aspoň tých, ktoré sa nám ukázali. Jediné miesto, kde sa nám ukázať nemohli, bola časť jaskyne, v ktorej zhasli svetlá, a to všetky, aj to posledné, a my sme mohli zazrieť už len úplnú tmu, ktorou sme si mohli vynahradiť nedospaté ráno. Po návrate sme sa vrátili k
našim prácam a nabehli zase do starých koľají – nasledovalo teda maľovanie. Zase sme mohli okúsiť dúhové farby a moc nad nimi. Prišiel čas obeda, no hneď nato aj odišiel. Popadalo zopár kvapiek na rozlúčku a už sme boli na ceste domov.
... fotografie z akcie
