Exkurzia do Bratislavy

Celý výlet sa začal na moldavskej vlakovej stanici, kde panovala výborná nálada zo strany učiteľov aj zo strany žiakov. Bohužiaľ netrvala večne, keďže šesťhodinová cesta cesta vlakom si vybrala na každom svoju daň. Po krátkej a nenáročnej ceste k hostelu, kde sme sa ubytovali, sme sa vydali na výpravu do mesta, naším hlavným cieľom bola večera na Ventúrskej ulici. Po večeri len všetka sranda začala, keďže sme sa vybrali na nočnú prehliadku mesta. Prešli sme cez väčšinu námestí a popri najkrajších budovách v meste ako napríklad budova Slovenského národného divadla alebo majestátnej budove radnice, kde ešte na obed sedel pán primátor Vtáčnik. Po prehliadke mesta sme sa zronení a ubolení vrátili do hostelu a „bdeli“ sme na našich poschodových posteliach až do rána, kým nás svižný pán prof. Attres nezobudil "že raňajky!".

Po skromných raňajkách sme sa vybrali cez most SNP do areálu Incheba expo arény, v ktorej sa koná výstava o záhadnom a večne mladom Tutanchamónovi. Výstava bola prepracovaná do najmenších detailov a myslím si, že každý z členov tejto exkurzie si z nej odniesol aj niečo viac ako len suveníry. Po výstave sme opäť prekročili most SNP a naše poslanie bolo jednoduché - naobedovať sa. Rozchod sme dostali na Hviezdoslavovom námestí, kde sa to hemží reštauráciami. Väčšina študentov si buď vychutnávala miestne jedlo alebo dala na svoj inštinkt a bola sa najesť v McDonalde. Po ukončení obednej pauzy sme kľučkovali v úzkych uličkách Bratislavy až k parlamentu, kde nás čakala milá pani, ktorá mala za úlohu previesť nás po budove NR SR. Ale predtým sme museli prejsť bezpečnostnou kontrolou ešte prísnejšou ako na letiskách. Ako poznáme pána prof. Attresa ani teraz nesklamal a vstup nám okorenil jedným zo svojich vtipov - "Tí čo majú zbrane, pôjdu ako prví!" . Naša početná skupina sa začala smiať, ale páni v oblekoch len pokrčili obočím a pokračovali v robote. Po pol hodine prednášok nás konečne tá milá pani zaviedla na balkón rokovacej sály, kde sme mali možnosť sledovať prerokovávanie zákonu o hospodárstve. Po dvadsiatich minútach strávených v kreslách, sme boli nútení SNR opustiť.

Vybrali smerom hore na Bratislavský hrad, kde sme mali rozchod.Väčšina z nás sa kochala výhľadom na dva brehy Dunaja. Po pol hodine sme do majestátneho hradu konečne vstúpili. Prešli sme rôzne expozície, napríklad o pokladoch nájdených pri archeologických prácach pri hrade. Zaujímavá bola aj expozícia zameraná na prvú svetovú vojnu, kde boli podrobne opísané zbrane, s ktorými sa bojovalo a uniformy, ktoré používali československé légie v zahraničí - Taliansku, Francúzku či Rusku. Po zaujímavej exkurzii hradu sa naša skupina rozdelila na dva tábory, jeden sa chcel ísť pozrieť na pomník ešte z čias povojnového obdobia - Slavín. Druhý tábor sa skladal z najmladších členov našej exkurzie. Vážne im nemôžeme zazlievať, že nemajú výdrž ako my a chceli ísť spať. My starší, na čele z pánom prof. Attresom, sme sa vybrali dlhšou ale menej náročnou cestou na Slavín. Pohľad z blízka na majestátny pomník bol uchvacujúci, ale neskôr našu pozornosť upútalo niečo iné, bol to nočný výhľad na svetielkujúcu Bratislavu... Po príchode do hostela, väčšina z nás sa nechystala spať, chceli sme si užiť poslednú noc v Blave. Boli aj takí, čo nespali vôbec (nezúfajte rodičia boli to tí starší)... Na druhý deň ráno nás čakali sladké raňajky v podobe chutných tvarohových buchiet, ktoré sme dojedali aj vo vlaku (na čele s pánom prof. Attresom samozrejme).

Po sladkých raňajkách sme sa vybrali do Galérie mesta Bratislavy, kde si naše kvintánky prevzali ceny za ich diela v projekte Umenie zblízka. Exkurzia v galérii bola zaujímavá, najlepšie bolo, že sme si mali aj niečo vytvoriť. Téma bola celkom jednoduchá, mali sme vytvoriť z určitých materiálov nejaké "lano" a to sme mali priviazať na točité schodisko. Pri tejto príležitosti sa nášmu pánovi prof. Attresovi podarilo natočiť unikátne zábery ako spúšťa fotoaparát, ktorý sa nejakým zázrakom nerozbil o zábradlie (možno nejakým zázrakom menom Stanka...). Z Galérie sme sa síce neradi, ale predsa vybrali na vlakové nádražie a čakali sme na vlak. Cesta okorenená hudobnými vstpmi ubehla rýchlejšie ako sa zdalo a večer o siedmej sme prekročili hranice Moldavy n/B. Výlet v nás zanechal pozitívne dojmy a nezabudnuteľné zážitky hlavne vďaka našim profesorom, ktorí tam z nami boli a hlavne ho pre nás zorganizovali – p. prof Attresovi, p. prof. Kövesiovej a p. prof. Miňovej. Michal Gyurás IV.OA

...späť...

... ďalšie fotografie sú vo fotoalbume